Lac de Saint Cassien a Lago di Bolsena
Cassien a Bolsena. Dve najslávnejšie vody sveta, dve tváre jednej posadnutosti. Francúzska legenda a taliansky vulkán spojené v jednom príbehu.
Lac de Saint Cassien – Prvý príbeh
Lovím kapry na boilies od prvej polovice deväťdesiatych rokov a za tie viac než tri desaťročia som navštívil naozaj výnimočne veľa rôznych lokalít po celej Európe. Boli to európske rieky aj riečky, alpské jazerá, štrkoviská, prírodné jazerá aj jazerá so slanou príchuťou. Keby som mal vybrať úplne top vodu zo všetkých, asi by som to nedokázal – pretože Lac de Saint Cassien a Lago di Bolsena radím na spoločné prvé miesto. Voľba Cassienu je celkom pochopiteľná: je to Mekka kapráriny, kde sa tučnými písmenami písala história lovu obrovských kaprov na boilies. A práve tam som vtedy chytil rybu svojho života.
Spomienky na Cassien mám trochu v hmle kvôli časovému odstupu takmer pätnástich rokov. A hmla je ešte hustejšia vďaka nezvyčajnej zhode troch faktorov: 1. chytil som rybu svojho života, 2. mal som narodeniny a 3. v neďalekom supermarkete mali akciu na 12-ročného Glenfiddicha.
Retrospektívne posielam veľká vďaka Tomášovi Blažkovi, ktorý nám umožnil načasovať našu výpravu tak, aby sme ich vystriedali na mieste pri západnom ramene.
Počas prvých dní sa mi podarilo zdolať dvoch nádherných lyscov, toho väčšieho s váhou 26,5 kg. Obe ryby dali identický brutálny záber – taký, že sa skoro tavili ložiská v navijaku – a nasledoval polhodinový kolotoč. Ryba jazdila stále dookola vo veľkej hĺbke vysokou rýchlosťou po kružnici okolo člna, navyše v blízkosti veľkej diaľkovej bójky. Čisté návaly adrenalínu.
Po týchto úlovkoch som na moje produktívne miesto pustil dvoch kamarátov a chytal už len na dva prúty. Chalani mali obaja na prúte veľkú rybu. Slovenský kolega ju úspešne zdolal, druhému kamarátovi po dvadsaťminútovom súboji zostala vo vizuálnej pamäti spomienka na rozväzujúci sa uzlík medzi hlavným silonom a protišokom.
V druhej polovici výpravy som fungoval hlavne ako logistická spojka do 10 km vzdialeného supermarketu, kde sme výrazne znížili skladové zásoby Glenfiddicha. Jazdil som tam na požičanom bicykli s extrémne úzkym sedlom a obrovským ruksakom na chrbte. Slovenský kolega pil ako ťava a stále chcel voziť 6 až 10 veľkých minerálok. Kombinácia nekvalitnej úzkej cesty plnej výtlkov, ťažkého ruksaku a úzkeho sedla viedla k intenzívnej nedobrovoľnej masáži citlivých partií – ale radosť z rybolovu na takomto mieste som si aj tak nenechal pokaziť.
Ako si spomínam, veľmi úspešná nástraha bol panáčik s ananásovou plávajúcou guličkou, celý obalený v silne aromatickej, riedkej pečeňovej paste.
Týždenný rybolov sme zakončili večerou v reštaurácii s výhľadom na jazero a tým sme uzavreli veľmi vydarenú výpravu na legendárne miesto, o ktorom sme dovtedy len závistlivo čítali v rybárskych časopisoch. Na cestách často narazíte na veľké, krásne aj tajomné jazerá s veľkými kaprami – ale len máloktoré jazero má niečo navyše, niečo ako šarm peknej ženy, čo znásobí intenzitu zážitku na doposiaľ nepoznanú úroveň. A presne také je Lac de Saint Cassien – všetko v jednom úhľadnom balíčku.
Lago di Bolsena – Druhý príbeh
Cassien bola cielená výprava za veľkými kaprami. Návšteva Lago di Bolsena naopak patrí do kategórie rodinná dovolenka s prekvapením. Moja tolerantná manželka, pokiaľ ide o výber dovolenkových destinácií, so mnou našťastie zdieľa názor, že v ktoromkoľvek mori je na môj vkus málo kaprov. Nevýhodou z rybárskeho hľadiska je, že lovné miesto máte dané polohou ubytovania a nemôžete si ho vybrať podľa pravdepodobnosti ulovenia veľkého kapra.
Náhodou sme narazili na krásne apartmány so súkromnou plážou, pozemok úplne obohnaný vysokými tujami pri mestečku Bolsena s nádhernou starobylou architektúrou. Obrovská vodná plocha, na ktorej vidíte zakrivenie zemegule, a extrémne čistá a teplá voda. Keď v nej stojíte po krk, krásne vidíte svoje prsty na nohách. Teplota v tieni 38 stupňov a teplota vody na hladine 31 stupňov – asi by som si vedel predstaviť aj lepšie počasie na lov kaprov.. 🙂 Pri jazere sme boli dvakrát na rovnakom mieste, dve rodiny aj s deťmi, takže ide o súhrn dvoch rodinných dovoleniek s prekvapením.
Rozdelili sme si úlohy – ja s kamarátom sme skúmali ichtyofaunu Bolsena a ženy s deťmi si prechádzali množstvo historických pamiatok v bezprostrednom okolí. Prvá výprava prebiehala do stredy bez záberu, potom som na plávajúcu guličku vydrel nízke šupinaté bábätko asi 70 cm. V stredu som sa rozhodol spojiť rodinný výlet k moru s návštevou kaprárskej špecializovanej predajne v mestečku Montefiascone. Majiteľ bol veľmi komunikatívny a poradil nám v našom úseku najproduktívnejšie hĺbky – čo sa ukázalo ako zásadná informácia. Po návrate sme premiestnili lovné miesta do odporúčaných hĺbok a čakali. Lago di Bolsena má, ako mnohé talianske jazerá, povolený lov rýb do sietí a tenát. Každý večer za súmraku prišli lode a položili tenatá presne nad naše lovné miesta a pred svitaním ich stiahli.
Štvrtok bol stále bez kontaktu a sobotný odchod sa blížil. V piatok tesne pred svitaním sa začali diať veci. Dlhá, nekompromisná jazda ma vystrelila zo spacáku a zaseknutá ryba si brala desiatky metrov vlasca, kým neuviazla v rastlinách. Keďže nad miestom záberu bol veľký pohyb motorových člnov kvôli sťahovaniu sietí s úlovkami, manželka to vyhodnotila ako riskantné a odmietala ma pustiť na vodu v nafukovačke len s veslami. Riskoval som stratu ryby a násilím ju vytiahol z rastlín a pomaly priťahoval ku brehu. Žiaľ, asi sto metrov od brehu kapor znovu uviazol v rastlinách a tentoraz sa s tým nedalo pohnúť. Keďže som o rybu nechcel prísť, napriek protestom zákonitej manželky som nasadol do člna a dovesloval nad kapra. Rukou sa mi podarilo rybu znova uvoľniť a na hladine sa objavil obrovský trs rastlín, vnútri ktorého, podľa vlnienia, očividne bola ryba. Kapra som v rastlinách nevedel nájsť, tak som sa rozhodol podebrať celý trs rastlín, ak možno aj s rybou. Trhnutie podberákom mi signalizovalo, že plán vyšiel. Po príchode na breh začal unboxing rastlín, vôbec som netušil, čo som vlastne ulovil. Po odhrnutí zelenej spleti sa objavila obrovská hlava s ústnou dutinou veľkosti mužskej päste.
Masívnemu šupináčovi s dĺžkou 110 cm som navážil 23,5 kg. Montáž išla späť do správnej hĺbky a nám zostalo pár hodín lovu. Presne na poludnie sa krásne rozkričal signalizátor a ja som si z člna vychutnal brutálny súboj, keď šnúra rezala trsy rastlín, v ktorých kapor neomylne hľadal spásu.
Ryba opäť 110 centimetrov a tentoraz 24,6 kg. Adrenalín mi tiekol aj ušami. Výpravu som uzavrel dvoma kaprami 15 až 17 kg.
Malou chybičkou na kráse bol poslednú noc pokus nejakej bytosti s čelovkou ukradnúť nám naše rybárske vybavenie. Prišiel v noci na člne z vody, ale mal smolu – veci sme už mali zbalené v aute a navyše sa zobudili deti, ktoré nemohli spať kvôli horúčave. A tie, v domnení, že po záhrade s čelovkou chodím ja, začali na bytosť s čelovkou vykrikovať a čudovali sa, prečo moje domnelé ja uteká k člnu a zbesilo vesluje do tmy.
Ubehol rok a my stojíme na tom istom mieste, tentoraz vybavení priestorovými senzormi a skúsenosťami z predchádzajúcej hybridnej dovolenky. Tentoraz išli montáže rovno do správnej hĺbky 6 až 7 metrov. Za týždeň som tentoraz ulovil približne 15 kaprov, z toho 6 kusov meralo 110 centimetrov! Už som začínal mať podozrenie, že ich niekde v Taliansku vyrábajú v tejto dĺžke na 3D tlačiarni. Váhovo sa však tentoraz ryby tejto dĺžky pohybovali od 18 do 19,4 kg.
Lago di Bolsena ma očarila – kombinácia obrovskej vodnej plochy s čistou vodou, starobylej architektúry a brutálne bojových šupináčov, ktorí sa zbesilo bijú o každý centimeter vlasca, je nesmierne chutný zážitkový kokteil. Je to voda, kam sa raz na sto percent vrátim.
Najlepšie príbehy sa šíria potichu. Od vody k vode. Od rybára k rybárovi. Pridaj sa k tým, ktorí idú hlbšie.
Získaj aj príbehy a obsah, ktoré inde neuvidíš.
Odoberať príspevky
