Z ríše snov
Tam, kde rieka ešte sníva po svojom, sa začína výprava, ktorú nešlo nechať na ďalší víkend.
Nech sa snažím, ako sa snažím, jednoducho nemôžem zaspať. Zakaždým, keď zavriem oči, vidím revír ako zo svojich detských snov. Malá voda, snáď len štvrť hektára, tvarom pripomínajúca staré koryto rieky a so šírkou možno len tridsať metrov. Celý revír lemujú staré duby, ktoré si pamätajú už nejakú tú generáciu späť. Všade vládne neuveriteľné ticho, teda až na prírodný koncert navôkol. Hladina tmavá a lesklá ako zrkadlo a moja myseľ len blúdi v predstavách, čo sa pod ňou skrýva. Dnes je to už tretia noc, čo ma prenasledujú tieto spomienky, ktoré nedokážem zastaviť.
Je to tak, nie je to sen ani predstava, ale skutočný revír, na ktorý som narazil úplnou náhodou pri cestách. Realita, ktorá ma prenasleduje a nedá mi spať. A aby toho nebolo málo, toto je len jedna drobná časť skladačky. Naozaj ide najskôr o časť neďalekej rieky, a to z čias, keď mŕtve more bolo ešte maród.
A potom je tu rieka
Môžeme pokračovať v snívaní. Žiadna regulácia, len neuveriteľné meandre. Zelené brehy plné stromov a kríkov, samotné brehy tvorí spleť ich obnažených koreňov. Všade kosatce a vysoké trávy, samotný tok je plný záchytov a lekniových polí. Nechápem, kde som sa to ocitol, ale toto je raj.
Najskôr chápete, že toto sa nedalo vydržať. Do ďalšieho víkendu to nevydržím, a tak plánujem výpravu už v polovici týždňa. No a vzhľadom na to, že poznám podobne naladeného blázna, na toto dobrodružstvo nevyrážam sám.
Rieka alebo jazierko snov?
Jediná dilema, ktorú nedokážem rozlúsknuť, je kam skôr a hlavne ako.
Skúsime riečku so splávkom pri leknoch?
Alebo kaprárinu naľahko na spomínanej nádrži?
Čo feeder, aj to by šlo.
Nakoniec jednoducho beriem všetko.
Balím kaprársku výbavu a pridávam kompletnú plávanú aj feeder. Beriem boilies a červy, hnojáky aj dážďovky, jednoducho všetko.
Sklamanie
Cesta nám trvá niečo okolo hodiny a ja sa už neviem dočkať. V aute postupne riešim svoj rozpor, kde začať, a nakoniec všetko staviam na malú nádrž. Keď však prichádzame k vode, čaká nás nepríjemné prekvapenie a veľké sklamanie. Na revíri neplatí zväzové povolenie a je nutné si zadovážiť osobitné povolenie. Natoľko som sa sústredil na tento deň, že mi ani nenapadlo preveriť si základné veci. Smutne pozerám na tú nádheru, scenériu ako z Pána prsteňov, a nechávam si zájsť chuť. Aspoň zatiaľ.
Rieka
Ďalšia voľba je teraz jasná, riečka plná lekien. Obchádzame teda pre nás nedostupný revír a smerujeme k obrovskej zelenej stene. Keby som o tomto toku nevedel a ľahko ho neprezrádzal hukot neďalekého splavu, zostal by iste po väčšinu roka utajený. Riečka je natoľko krytá a vsadená do krajiny, že aj keď idem takmer dva metre od jej brehu, zostáva mi skrytá. Panenské brehy prezrádzajú, že tento úsek zrejme nebude tým najnavštevovanejším, a to jej snáď ešte pridáva na atmosfére. Rovnako ako jazierko nižšie, aj breh rieky je z oboch strán lemovaný starobylými stromami. Brehy sú strmé a poväčšine ich tvorí uhladená spleť odhalených koreňov týchto velikánov. Šírka toku je tu len do štyroch metrov a celkom ma prekvapuje hĺbka okolo jedného a pol metra, miestami aj viac. Všade naokolo kríky a trávy, konáre stromov, ktoré zasahujú aj cez dve tretiny toku, a neuveriteľný pokoj. Farba rieky mi pripomína rakúske Neusiedler See a svojou tajomnosťou je ako magnet pre moje rybárske srdce. Neviem, či sú tu kapry, či tu plávajú lieňe a cejny ako lopaty, ale tak či tak viem, že neodolám a pár vychádzok sem budem smerovať. Nie však tú dnešnú. Keď sa nám to už trochu zamotalo s nedostupnou nádržou, rozhodli sme sa pre menší prieskum okolia, ktovie, koľko klenotov ešte skrýva tento kraj.
Do tretice na piaty pokus
Ďalší revír, ktorý nás zaujal, je zhruba desať kilometrov po ceste späť. Podľa máp by mal byť z väčšej časti zarastený, a to je ďalšie lákadlo pre náš stalking, bohužiaľ však zisťujeme, že si vegetácia vzala celú nádrž späť a nezostalo na nej ani oko voľnej vody.
Štvrtou voľbou na tomto tripe je revír v menšom údolí o ďalších desať až pätnásť kilometrov ďalej. Ide o nádrž veľkú necelý hektár a z jednej časti je plná popadaných stromov. No a keď už si tu tak pekne cestujeme, tak prečo zastavovať, keď neďaleko zostáva ešte jeden revír. Mrkneme aj tam a potom sa rozhodneme podľa pocitu.
Dorážame teda na ďalšiu, v sérii už poslednú nádrž s rozlohou ľahko cez hektár a tu nám padá sánka. Voda je opäť zasadená do neskutočnej prírody plnej stromov a kríkov. Ľavú časť brehu tvorí menšia zátoka, ktorá je z veľkej časti utopená v kroch a trávach, zvyšok tohto brehu tvoria obrovské vŕby a kvitnúce kríky. Medzi touto vegetáciou objavujeme niekoľko vysedených flekov, ktoré zasahujú až do dvoch tretín nádrže. Zadná časť tejto strany je jeden veľký masaker plný prekážok. Pravý breh je úplne v rukách prírody, začína stenou divokých kríkov a následne až k prítoku jeden padnutý strom vedľa druhého.
Toto je nádhera a ja sa cítim tak, ako už roky nie. Vzrušenie a adrenalín, šťastný som už len pri pohľade na tento raj, toto je balzam na rybársku dušu.
Je rozhodnuté!
Rýchlo teda vybaľujeme veci a obaja volíme rovnakú taktiku. Jeden prút na splávek a druhý na poctivú kaprárinu. Ja sa usádzam na menšom výbežku medzi zátokou a voľnou vodou a Michal volí otvorenejšiu časť vody.
Ako prvý si pripravujem prút na kapra. Na stalking a riečny lov používam prúty Century C2 MKII, konkrétne tento je v dĺžke 10 ft s akciou 3 lb. Na tento štýl lovu je to špička s dokonalou parabolickou akciou. Pri love na krátko je tento prút schopný udržať neskutočné monštrá a vykryť všetky výpady aj so šnúrou, ale o tom až inokedy. Navijak Daiwa Basia 45 SLD QD s návinom Shimano Technium PB 0,305 mm a na posledných 12 m ujímaný vlasec s postupným zosilnením na 0,50 mm. Táto zostava je jednoducho bez kompromisov a dovolím si s ňou kamkoľvek. V rámci koncovej zostavy používam už roky Kryston Score Zero Leadfree 45 lb, to mi kryje posledný meter. Následne bočný záves s olovom a nadväzec Slip D Rig. Táto zostava mi dáva ryby aj na miestach, kde sa väčšina rybárov len trápi, a prakticky už roky nechytám na nič iné. Jediné, čo je dnes poznačené zmenou, je nástraha. Už nejaký ten týždeň späť skúšam novinku Pro-Stim Liver.
Už od prvého kontaktu som si túto radu zamiloval a momentálne na ňu chytám hádam ešte viac než na Pacific Tuna, ale aj o tom až inokedy.
Beriem teda len jednu waftersku vo veľkosti 12 mm a posielam celú zostavu pod jeden z kríkov pri brehu. Zároveň beriem svoj Browning na plávanú, vyvažujem gramový splávek a s červami ho umiestňujem do zátoky.
Ani sa nestihnem usadiť a kochať krásou, ktorá nás obklopuje, keď sledujem splávek, ako po pár zhúpnutiach pomaly odchádza do strany a zároveň pod hladinu.
Okamžite chytám prút a po chvíľke zbavujem háčika menšieho cejna.
Možno je to aktuálnym naladením z týchto krásnych vôd, alebo tou túžbou, ktorá ma sem hnala, ale z lovu na splávok mám radosť ako malý chlapec. Najskôr revír, ktorý som tu objavil minulý týždeň, otvoril v mojej mysli priehradku s týmito radostnými detskými pocitmi, ktoré si väčšina moderných rybárov ani nedokáže predstaviť. Dodnes mám hlboko vo svojich spomienkach zaznamenané všetky tie chvíle, keď sme chodili so špulkou vlasca a dážďovkami na ostrieže. Každý hod končil do pár sekúnd rybou. Splávok sa sotva dotkol hladiny a už pod ňou mizol. A dnes je to veľmi podobné. Síce nelovím pruhovaných pirátov, ale zábery chodia naozaj veľmi rýchlo a na mäkký plaváčikový prút je zdolávanie menších cejnov celkom zábava.
Zlom
No aby sme však nezabudli ani na prút pod kríkmi, rozhodol sa nám to pripomenúť celkom výrazným spôsobom. Prút, ktorý ležal vo vode sotva desať minút, mi teraz takmer vletel do vody, razancia záberu je neuveriteľná a ryba si berie cez brzdu ako pretekársky čln. Nechávam teda splávok splávkom a snažím sa zastaviť tú mašinu na kaprárskom prúte. Prvých pár okamihov mi naznačuje, že ide o menšieho kapríka, klasického násaďáka. Zastaviť ho aj otočiť je hračka a priťahovanie ku mne takisto. Teda až do chvíle, keď je asi 4 metre od brehu. Teraz sa začína rodeo a kapor si opakovane berie cez brzdu. Zrazu si už jeho veľkosťou nie som veľmi istý, na násaďáka má odrazu nejako priveľa sily. Hĺbka pri mojom brehu je niečo medzi 1,5 až 2 m a ja ho stále neviem dostať k hladine. Sem-tam, keď sa mi to už takmer podarí, ryba spraví menší kotrmelec a mizne späť, no to mi stačí na to, aby som zistil, že to až taký drobec nie je. Zazrel som síce len chvostovú plutvu, ale to mi stačí. Jej veľkosť zodpovedá sile a hlavne obdivujem jej takmer jesenné farby.
Po niekoľkých ďalších pokusoch o útek tohto krásavca ho navádzam nad podberák a mám neskutočnú radosť.
Rybu nemeriam ani nevážim, podľa veľkosti podberáka a stavby tela odhadujem niečo okolo piatich kilogramov a myslím, že je to presný odhad. Háčik sedí krásne v spodnej pere jeho azda po prvý raz trocha pošramotenej papuľky a obratom ho vraciam späť do jeho živlu.
Úprimne som v takto rýchly záber ani nedúfal, a hoci je to pre niekoho malá ryba, pre mňa je dokonalá aj so všetkým, čo som pri nej zažil. Nastražujem teda novú nástrahu, ľahko pridávam dip a pasca letí späť pod ker. Teraz je čas vyriešiť ešte aj druhý prút, pretože už pri súboji s kapríkom mi začal splávok cestovať kade-tade po zátoke a doteraz s tým neprestal. Púšťam teda ďalšieho cejna a pokračujem ďalej vo svojej spanilej jazde.
Čas na zmenu
Takto sa bavím ešte niekoľko desiatok minút, keď sa rozhodujem presedlať na hnojáčiky. Zároveň mi stále vŕta v hlave druhý prút, akosi z neho nemám dobrý pocit. Hod sa mi veľmi nepáčil a zároveň tam ten kaprík narobil toľko hluku, že sa len tak ďalší nevráti. Vyťahujem teda prút s wafterskou, oživujem arómu a posielam ho trochu ďalej pod konáre starej košatej vŕby.
Zároveň po pár ďalších cejnoch na hnojáčiky začínam mať zálusk na kapríka. Taký bojovník na splávok by bol ako čerešnička na torte. Previazujem teda celú zostavu, háčik veľkosti desať, splávok s anténkou na bočný záves, všetko pekne vyvážiť, dážďovka a ideme na voľnú vodu. Tu sa však z aktívnej plávanej stáva pasívna. Sem-tam sa anténka zavlní, ale inak ani ťuk. Zato druhý prút sa opäť ozýva bzučaním brzdy a ja k nemu priskakujem skôr, než to kaprík pošle niekam, kam by nemal.
Tento súboj je o poznanie miernejší a po krátkom preťahovaní končí v mojom podberáku.
Tento kapor je teraz o poznanie menší, niečo okolo troch kilogramov. V mladosti zrejme utrpel poranenie chrbtice, no aj napriek mierne pokrivenému vzhľadu je naozaj nádherný. Tentoraz je to krásny guľatý lysec so šupinkami len pri chrbtovej a chvostovej plutve. Skrele mu svietia smaragdovou zeleňou, chvostová plutva je opäť pekne do oranžova, čo ma však prekvapuje najviac, sú jeho boky. Na dotyk sú neuveriteľne hebké a majú lososovú farbu, ktorá je viac či menej výrazná podľa odrazu svetla. Tu sa príroda naozaj pohrala s každým detailom.
Kaprík je opäť krásne pichnutý do spodnej pery a Pro-Stim ide ako blázon, vychádzku za vychádzkou. Rovnako šli bomby aj minulý víkend na rieke a počas niekoľkých ďalších vychádzok predtým.
Tak na rieke, ako aj na predchádzajúcej stojatej vode dokonca priniesol ryby, aj keď ostatní skončili bez jediného záberu, jednoducho šliape presne tak, ako má.
Na záver
Pred sebou máme už len tak hodinu lovu počas tejto veľmi krátkej vychádzky, ale mne je to už asi jedno. Videl som miesta ako z dávnych čias a súčasných snov a práve o týchto chvíľach sú Kaprárske denníky, o výpravách, ktoré možno neprinášajú odpovede, ale o to viac pokoja do rybárskej duše. Chytil som dva nádherné kapry. Užil si plávanú v krásnej zátoke a strávil príjemný deň na rybách s kamarátom.
Samozrejme, s jedlom rastie chuť, takže obaja sa už nevieme dočkať ďalšej výpravy na tieto vody. Tentoraz však už naozaj len v štýle stalking. Plánujeme totiž loviť priamo v potopených stromoch, kde sa momentálne ukazuje ryba za rybou a niektoré vyzerajú naozaj dobre.
Teraz však už šup domov a do budúce pokračovať v snívaní svojich snov. Viem, že tieto vody ešte navštívim, ale pre Kaprárske denníky je čas nechať ich za sebou a vydať sa za ďalším revírom, ďalším príbehom a ďalším dobrodružstvom.
Najlepšie príbehy sa šíria potichu. Od vody k vode. Od rybára k rybárovi. Pridaj sa k tým, ktorí idú hlbšie.
Získaj aj príbehy a obsah, ktoré inde neuvidíš.
Odoberať príspevky
