Z archívu: For Fishing Praha – 10. ročník
Výbavu si vyberieš sám. Ale ľudia, ktorých stretneš – tí si vyberú teba.
Predslov od Specimen Hunter
Nie každá výprava vedie k vode. A nie každá výstava splní to, čo si od nej sľubuješ.
Táto reportáž vznikla ešte predtým, než vznikol Specimen Hunter. Ale jej tón, otázky aj emócie – to všetko už bolo v DNA našej značky. Je to príbeh človeka, ktorý sa vybral po výbavu… a po ceste stretol sám seba. Medzi davmi, neostrým zaostrovaním a neustálym predajom zostal priestor na pár skutočných momentov – takých, ktoré ostanú v pamäti.
Spätne možno nešlo o najlepší ročník For Fishing. Ale bol to jeden z tých, ktorý niečo zmenil.
A aj preto ho dnes, po rokoch, opäť otvárame.
Nie každá strata času je naozaj stratou.
Možno sa čudujete, prečo tento článok o For Fishing zverejňujem až týždeň po jeho skončení. Ale mám na to svoje dôvody. Tento rok som sa na výstavu naozaj tešil – na nové produkty obľúbených značiek, na to, že si konečne vyskúšam výbavu, ktorú plánujem kúpiť, na prezentácie nástrah a, samozrejme, na známe osobnosti – domáce aj zahraničné. No keď som v sobotu večer po niekoľkých poctivých kilometroch a s hlavou plnou skôr otázok než inšpirácie sedel v aute na ceste domov, cítil som sklamanie. Zvláštny pocit rozpoltenosti. Možno niektorí z vás s týmto pohľadom nesúhlasia – a je to úplne v poriadku. Mnohí si akciu užili. Ale verím, že sú aj takí, ktorí od desiateho ročníka For Fishing, jedného z najväčších veľtrhov v Európe, čakali jednoducho viac. Tak či onak, poďme sa pozrieť bližšie na to, čo sa tam naozaj odohralo.
Musím uznať – propagácia tohtoročného For Fishing bola na úplne inej úrovni. Minimálne v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi. Sociálne siete, bannery, online reklamy – bolo to všade. Značky sa predháňali v súťažiach a promo akciách spojených s výstavou. Týchto súťaží sa zúčastňujem každý rok. A úprimne? Ešte nikdy som za vstupné neplatil. Každý rok sa mi podarí nejakú vstupenku vyhrať. Niekedy k tomu aj vecné ceny. Buď mám vážne šťastie – alebo vás súťaží len veľmi málo
Takže lístky opäť vo vrecku – a ako každý rok, vybral som si sobotu. Podľa mňa je to najzaujímavejší deň celého veľtrhu. Najlepšie prednášky. Najviac návštevníkov. A s tým aj najväčšia aktivita vystavovateľov. Dve výhody. A jedna nevyhnutná nevýhoda – naozaj veľmi veľa ľudí.
Netradične s novým spoločníkom
Tento ročník bol pre mňa netradičný aj kvôli spoločníčke na výlete – po prvý raz som namiesto rybárskych parťákov vzal svoju manželku. Chcela zistiť, čo ma na For Fishing tak priťahuje, a zároveň mi týmto gestom vyjadrila podporu v celej mojej vášni a ceste
Trochu odbočím – aj keby sa moja žena For Fishing nezúčastnila, jej podpora je pre mňa úplná a výnimočná. Rybačka na úrovni, na ktorú cielim, nie je len hobby. Je to záväzok – finančný, časový aj mentálny. A pravdu povediac, aj keď nie som pri vode, v hlave tam často som. Výbava, videá, články, knihy, prípravy, tento web – všetko ide ruka v ruke. A ona je pri mne. Každý deň. Každú hodinu. Každú minútu. Nesmierne si to vážim – a nemenil by som ju za nič. A áno – chodí so mnou aj na väčšinu výprav. No ale poďme späť k výstave.
Od plánovanej dokonalosti k realite
Už niekoľko mesiacov – možno rok – riešim toto:
Nové brolly, ďalší čln, nové možnosti vo viazacích materiáloch, nejaké to krmivo, prúty na rieku, nové prúty na odhod, nové navijaky, chladiaci box na potraviny… a tak ďalej.
Pri brolly som sa postupným výberom dostal k trom finalistom: Nash Titan, Aqua Pioneer a Trakker Tempest. Čln? Fox alebo Raptor. Bižutéria? Fox. Kŕmenie? CC Moore a Nash. Navijaky? Daiwa Tournament S 5000. A určite rád mrknem aj na novinky u všetkých spomenutých predajcov.
Ako prvé som zamieril k stánku s člnmi Raptor. Musím uznať, že aj menšie modely ponúkajú ohromný vnútorný priestor a cena je veľmi priaznivá. Keď k tomu prirátam množstvo doplnkov, ktoré sa dajú dokúpiť, ide o perfektné riešenie. Ale zatiaľ som tu len na prieskum a porovnanie – tak poďme k Foxu.
A tu mi padla sánka – nové modely člnov Fox sú neskutočné. Na prvý pohľad som sa zamiloval. Pôvodne som pozeral po 290 s vysokotlakou podlahou, ale teraz si už taký istý nie som. Nová 240 má neuveriteľne veľký vnútorný priestor a vyzerá fantasticky.
Tu mám jasno. A keď som už tu, pozriem sa aj na ďalšie novinky – nejaké drobnosti a novú batožinu. No práve tu nastáva zlom: začínam byť trochu sklamaný. Kaprárska sekcia Fox bola asi najmenšia, akú som kedy na For Fishing videl. Okrem člnov, pár bivakov, jedného stolíka a stojana (klasika) tam nebolo nič – iba nová batožina.
Jasné, mohol som zájsť k Jet Fish alebo TB Baits a pozrieť si viac. Ale úprimne? Oveľa radšej by som to mal všetko na jednom mieste. Poriadny centrálny stánok, s prezentáciami montáží a väčším zapojením tímu. FOX Rage a Matrix mali obrovské expozície – bolo jasné, že boli v centre pozornosti. Ale môj rybársky smer je jasný. A v tomto smere to bolo pre mňa sklamanie.
Samozrejme, ide len o môj subjektívny pohľad – niekto iný mohol byť nadšený.
Keď sa vrátim k batožine: znova som si potvrdil, že moja rada FX je stále to najlepšie, čo Fox kedy vyrobil. A dúfam, že mi vydrží ešte dlho. Dizajn, ktorý momentálne lišiak ponúka, ma vôbec neoslovil. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Tak čo ďalej? Ideme k Mikbaits a pozrieť si novinky od CC Moore.
Tento rok by sa mal rozšíriť sortiment produktov dovážaných k nám – a už bolo načase. Momentálne sa tu nedá zohnať ani polovica vecí. Pri stánku som však strávil sotva 15 sekúnd a moja nespokojnosť sa ešte prehĺbila. Po rozhovore, ktorý nikam neviedol, s vystavovateľom, ktorý sa zrejme len náhodou opieral o regál tejto anglickej značky a očividne nevedel, o čom hovorí, som uprostred vety prestal hovoriť a odišiel.
Začínam byť trochu otrávený a premýšľam, kam teda ďalej.
Ešte ma čakajú výstavné plochy značiek Nash, Karel Nikl, Solar, Aqua a Trakker. Halu č. 3 prebehnem len narýchlo – ku Karlovi sa plánujem vrátiť medzi prednáškami – a zamierim k Nash, kde ma zaujímajú najmä nástrahy.
Už niekoľko rokov som verný značke CC Moore, aj keď každý rok vážne zvažujem, či je to vzhľadom na dostupnosť a zastúpenie u nás ešte správna voľba. Možno aj preto som sa rozhodol, že tento rok skúsim skombinovať produkty aj od inej značky. Vybral som si Nash – pomôže mi to aj s materiálom pre pripravované projekty.
Vyrážam teda do haly č. 2. V tej chvíli som ešte netušil, že ma po ceste stretne ďalšia vec, ktorá mi ešte viac vezme chuť pokračovať.
Neviem, ako vnímate For Fishing vy, ale ja som si vždy myslel, že jedna z najväčších rybárskych výstav roka by mala byť hlavne o prezentácii značiek, predstavení noviniek, nadväzovaní kontaktov a stretnutí známych a priateľov. Malo by ísť o sviatok všetkých rybárov – nie o dravé taktiky predajcov, ako z ľudí vytiahnuť maximum.
Na niektorých stánkoch som si pripadal ako na tržnici s expirovaným tovarom. Na jednom z nich prerušil moju diskusiu o ponúkaných prútoch samotný majiteľ firmy – keď zistil, že asi nekúpim, poslal predajcu venovať sa radšej predaju.
V tej chvíli som bol úplne demotivovaný. Toto bola moja najhoršia výstava v živote. „Dobre. Berieme gule od Nash a zmizneme odtiaľto!“
Nemám chuť tu ďalej tráviť čas. Som sklamaný z toho, na čo sa môj milovaný koníček pomaly mení.
Keď dorazím k stánku Nash, mierim rovno k hromade vriec pohádzaných na podlahe. Tento rok si Nash pripravil súťaž – možnosť zarybárčiť si na Church Lake v Anglicku. Stačí nájsť zlatý lístok vo svojom balení. Nekupujem gule kvôli výhre, ale bol by to fajn bonus. Nechávam manželke vybrať balenie a idem čakať k pokladni.
Počas čakania som si kúsok od seba všimol tvár značky Nash – skvelého kaprára a srdciara Alana Blaira. Chvíľu som ho pozoroval, ako pobehoval po stánku, s úsmevom debatoval so zákazníkmi, bubnoval do vreca s boilies a robil svoje typické blázniviny.
Ten človek ma zaujal. V tej chvíli som sa prepol z frustrácie do neutrálneho módu a jednoducho sa nechal unášať atmosférou. Vedel som, že sa s ním chcem stretnúť. Energia, ktorá z neho sršala, bola neuveriteľná. Spoznal som v živote mnoho ľudí – ale nikoho takého ako on.
Stačilo pár slov a v priebehu chvíľky som mal lepšiu náladu, než som mal už veľmi dlho. Požiadal som Alana o spoločnú fotku, manželka urobila niekoľko záberov a ja – ako vymenený – som sa vybral preskúmať Nash Titan.
Dal som manželke fotoaparát, aby som mal voľné ruky a ona si mohla spraviť pár záberov. Hneď po prvom zábere a kontrole displeja som v jej tvári uvidel vydesený výraz – a vzápätí som ho mal aj ja. Okamžite mi to došlo: všetko je rozmazané. Vrátane fotiek s Alanom.
Moja chyba – mal som zaostrovanie nastavené na palec a zabudol som túto dôležitú informáciu odovzdať manželke.
A teraz čo? Nechať to tak, alebo ísť späť za Alanom a požiadať o ďalšie fotky?
Rozhodla manželka. Povedala, že to vysvetlí.
Alan bol opäť neuveriteľne pozitívny a priateľský, súhlasil bez váhania. Keď mu manželka vysvetlila, že nemala správne zaostrené, pokúsil sa jej Alan prepnúť fotoaparát na automatický režim. Do toho som vstúpil s tým, že určite nie – ja fotím výhradne na prioritu clony.
Po krátkom naťahovaní o fotoaparát a kostrbatej komunikácii v lámanom angličtine sme sa všetci traja rozosmiali. A v tej chvíli sa celý deň otočil k lepšiemu.
Zdá sa, že tieto druhé fotky sú ešte uvoľnenejšie ako tie prvé. Skvele sme sa zabavili – a naopak, Alan sa teraz chcel odfotiť s mojou manželkou. Tento úžasný človek mi úplne zmenil náladu a zachránil celú výstavu. Dúfam, že ešte niekedy budem mať možnosť sa s ním stretnúť. Počas výstavy sme Alana stretli ešte niekoľkokrát – a zakaždým nám mával a usmieval sa.
Po krátkom obede sme sa s predstihom vybrali do kongresovej sály na premiéru filmu Karla Nikla „68“. Na film sme sa tešili – vedeli sme, že nesklame. Všetky jeho posledné filmy majú vysokú úroveň: výborne spracované, skvelá kamera a emócie, ktoré do toho Karel vkladá, sú autentické a čisté. Veľký potlesk patrí jemu, aj tvorcom videa a hudby.
Odporúčam pozrieť si ho každému z vás. A ak ste nevideli ani predchádzajúce projekty od Karla, určite si ich vyhľadajte – sú voľne dostupné na sociálnych sieťach.
Keď už sme pri Karlovi Niklovi – po skončení premietania jeho filmu sme zamierili aj na jeho časť výstavnej plochy. Titan som už mal pozretý, teraz bol rad na Pioneer a Tempest. Prešiel som celú výstavu a prezrel si takmer všetky produkty značiek Trakker a Aqua – skutočná pastva pre oči. Ak niekedy opustím výbavu od „lišky“, mám jasno. Nikdy som nevidel krajšiu batožinu a brolly ako od Aqua – skutočné klenoty. Brolly je dokonalé, možno trošku menšie, ale nádherné. Napriek tomu sa v mojom rebríčku neposúva vyššie.
Fox Supa Brolly System mám už niekoľko rokov a som s ním maximálne spokojný – až na pár dôležitých detailov, ktoré sú pre mňa čoraz podstatnejšie.
Hmotnosť, rýchlosť postavenia, transportné rozmery – a presne tie isté nedostatky má aj Aqua Pioneer. Do finále sa tak dostávajú Titan a Tempest. A práve Tempest nakoniec víťazí – pôsobí na mňa kvalitnejším dojmom a má lepšie vyriešené napojenie predného panelu.
Jedným z dôvodov, prečo sa vôbec obzerám po niečom novom, je univerzálnosť. Keď idem na výpravu s manželkou, beriem dva prístrešky: jeden bivak pre dvoch a jedno brolly. Tempest zvládne oboje – vďaka možnosti predĺženia. Takže aspoň niektoré veci mám vyriešené. Hoci som stihol len polovicu toho, čo som plánoval, aj tak som bol spokojný.
Teraz nás čaká ešte jedna prednáška – zlatý klinec celej výstavy. So svojím príbehom vystúpi samotný Steve Briggs – legenda kapráriny a jeden z najznámejších rybárov sveta.
Do začiatku prednášky máme ešte pár minút, a tak to skúsime a vraciame sa na stánok Nash. Pri predchádzajúcej návšteve bol Steve zaneprázdnený – a ja by som si s touto legendou veľmi rád spravil spoločnú fotku. Steve je nesmierne priateľský – a ja získavam jednu z najvzácnejších fotografií, aké mám. Bude mať čestné miesto na stene mojej pracovne.
Zo stánku opäť utekáme do kongresovej sály, aby sme chytili lepšie miesta.
Darí sa!
Po pár minútach už sedíme v prvej rade a počúvame Steveove rozprávanie o dobrodružstvách pri love kaprov naprieč celou Európou. Jeho rozprávanie je úžasné – človek by ho dokázal počúvať celé hodiny. Mnohí si pritom uvedomujú, aké obrovské šťastie v tomto smere Steve má. Alebo to možno nie je šťastie – ale odmena za neuveriteľné úsilie a oddanosť, ktorú do kaprariny vkladal. Nám zostáva len snívať. A ticho závidieť. Pretože ani za sto životov by sme nestihli to, čo on za ten jeden.
Ako som už písal: Pán rybár. Klobúk dolu.
Výstava je pre tento rok na konci. Vstupné brány sú prázdne, všetko sa utíši, pomaly sa presúvame k autu a ja si to všetko v hlave premietam.
Pocity z For Fishing boli krátko po akcii dosť zmiešané, myšlienky nejednoznačné. S odstupom času však hodnotím ročník 2019 ako jeden z najlepších – tentokrát však nie kvôli značkám či novinkám. Tento rok to bolo o ľuďoch. O ľuďoch ako Alan Blair, Steve Briggs a náš top slovenský rybár Karel Nikl.
Teraz už vieš, prečo som si dal načas s napísaním tohto článku. Potreboval som to nechať doznieť. Odstup, rozmyslenie – a až teraz cítim, že je ten správny moment podeliť sa o to. Každý z nás má vlastný pohľad, vlastné emócie a vytvára si vlastné závery. Toto bol desiaty ročník – mojimi očami. A aký bol ten tvoj?
Post scriptum
Výlet do Anglicka som, samozrejme, nevyhral. Ale možno som si z tejto výstavy odniesol niečo hodnotnejšie.
Väčšinu výbavy, ktorú som vtedy zvažoval, som si nakoniec postupne zaobstaral – niektoré voľby boli správne hneď, iné si museli prejsť skúškou času. O všetkom sa dočítate v ďalších článkoch.
Pretože výber výbavy nie je jednorazové rozhodnutie. Je to vývoj. Rovnako ako každá výprava.
Najlepšie príbehy sa šíria potichu. Od vody k vode. Od rybára k rybárovi. Pridaj sa k tým, ktorí idú hlbšie.
Získaj aj príbehy a obsah, ktoré inde neuvidíš.
Odoberať príspevky
