Street Hunter – Amsterdam
Vo svojom ďalšom príbehu nás Lukáš Krása vezme do ulíc Amsterdamu. Medzi spletité kanály, ruch nočného mesta a kapry, ktoré tu žijú doslova na dosah každodenného života. Urban Fishing v kulisách, ktoré majú svoje nezameniteľné čaro.
Za všetkým je na začiatku myšlienka, ktorú rozvíjame až do dokonalého plánu. Plánovanie musí byť veľmi dôkladné. Keď sa chystám na ryby, väčšinou už vopred viem, kde a ako by som chcel chytať. Snažím sa pripraviť aj po stránke vybavenia a hlavne odhadnúť, aký druh návnad a nástrah by mohol byť úspešný. Treba si priznať, že naše predstavy sú často na míle vzdialené realite, ale vždy je lepšie byť pripravený na niečo ako na nič. Rovnako to bolo aj na krásnom revíri vo Francúzsku, kde sme chytali s Edom Skillzom. Celý čas nás sprevádzalo množstvo prekvapení a nových poznatkov. Až ku koncu výpravy sme poriadne začínali prichádzať na to, čo na miestne kapry platí. Bol posledný deň a nikomu z nás sa nechcelo baliť, pretože jeden záber prichádzal za druhým. Keď sme sťahovali posledný prút v nádhernej a ničím nerušenej prírode, bolo to na mojej nálade poriadne cítiť. Všetci rybári to určite poznajú. Čas na rybách je neúprosný. Pri poslednej šálke kávy na rozlúčku sa Ed rozhovoril o svojom pouličnom rybárčení v Amsterdame. Trochu som sa zasníval a snažil sa predstaviť si tie mestské kanály a centrum mesta, ktoré som poznal len z dokumentárnych filmov. Vtom mi Ed ponúkol, že ak chcem, môžem ísť s ním domov a ukáže mi pár úžasných miest. Asi by som bol blázon, keby som túto šancu nevyužil, a tak naša expedícia pokračovala ďalej.
Po príchode do Amsterdamu sme prvú noc prespali u Eda s tým, že na druhý deň kúpime povolenku a vyrazíme sa pozrieť na miestne revíry. Predstavoval som si, že budeme chytať priamo v centre mesta, aby sme mohli spojiť rybačku s kultúrnym zážitkom, ale Ed nás vzal inam. V rannom opare sa pred nami otvoril komplex malých rybníčkov, ktoré boli prepojené kanálmi. Bolo cítiť, že pre Eda sú práve tieto lokality mekkou miestnej kapráriny s bohatou kaprárskou históriou a my sme boli pripravení nadýchnuť sa tejto rybárskej kultúry. Cieľ pre nás znel jasne: uloviť PURE DUTCH CARP! Prvýkrát sme teda nahodili na okraji Amsterdamu na malom kanáli, ktorý sa na jednom mieste rozširoval a vytváral plochu pripomínajúcu malý rybník. Eda čakali pracovné povinnosti, a tak sme pri vode zostali sami, iba ja a kameraman Rosťa. Nová krajina, nový revír, nová výzva. Absolútne bez plánovania, príprav a znalosti miestnych revírov sme sa ocitli na brehu holandského kanála.
V takýchto situáciách nikdy neviete, čo je správne. Musíte jednoducho začať a snažiť sa vodu čo najrýchlejšie prečítať. Nevedeli sme, ako dlho môžeme v Holandsku zostať ani kedy nás pracovné povinnosti prinútia vrátiť sa. Preto sme nechceli stratiť ani minútu a naším plánom bolo aktívne chytať a každý deň sa snažiť spoznať iné miesta. Bolo jasné, že nebol čas na žiadne veľké kŕmne kampane, ale skôr na aktívne rybárčenie s atraktívnymi nástrahami. Prvú noc sa okrem silnej víchrice, ktorá nám polámala dáždniky, nič nedialo. Až nadránom to raz píplo a Rosťa zdolal nádherného pleskáča. Nasledujúci deň sme stopovali ryby, no okrem pleskáčov sa nám nepodarilo nájsť žiadneho kapra. Všetko sa zmenilo na druhý deň, keď som v zátoke malého rybníčka zazrel retiazku bubliniek, ktorá nemusela byť od pleskáčov, a tak som skúsil rybe do cesty nahodiť šťavnaté sústo. Aj keď som bol ticho ako myška, bublinky zmizli a vyzeralo to, že som rybu vyplašil. Po chvíli sa pri hladine opäť objavili bublinky, ktoré sa približovali presne k miestu, kde ležala moja nástraha.
Takmer som ani nedýchal a pozorne sledoval špičku prúta, ktorá sa po chvíli jemne ohla a zase narovnala. Vlasec sa povolil a mne bolo jasné, že ryba nástrahu vyfúkla a háčik sa nezasekol. Bublinky opäť zmizli a mne bolo jasné, že je po všetkom. Otočil som sa k batohu, aby som si urobil iný nadväzec, keď sa mi zrazu prút rozbehol takou rýchlosťou, že som ho takmer stratil. Bol tam! S trochou šťastia sa mi podarilo podobrať nášho prvého holandského kapra. Boli sme veľmi šťastní, ale najväčšiu radosť som urobil Rosťovi, ktorý vedel, že tento kapor je vstupenkou do centra Amsterdamu, do osvetlených ulíc, kde mal určite oveľa viac zaujímavých objektov pre svoju kameru, ale aj kávičku a obľúbené bagetky, ktoré tak miluje. A tak sme sa zbalili a na Edovo odporúčanie zadali do GPS názov ulice.
Mestská rybačka sa medzi rybármi stáva veľmi obľúbeným štýlom rybárčenia. Čo si budeme hovoriť, v mestách žije veľké množstvo rybárov a nie každý má možnosť cestovať za rybami na viac dní a mnoho kilometrov. Ako malý chlapec žijúci v centre Pardubíc som si mestskú rybačku užíval deň čo deň. Nemal som iné možnosti a som veľmi rád, že som žil v meste, kde som mal možnosť rybárčiť. Kedysi nám vlastne nič iné nezostávalo, zatiaľ čo dnes sa tieto lokality navštevujú cielene a cielene sa v nich lovia nádherné ryby. Jednou z najrozprávkovejších takýchto destinácií je Amsterdam, pretože málokde na svete máte toľko možností ako práve tu. Keď sa pozriete na mapu, takmer celé mesto a jeho okolie je popretkávané rôznymi kanálmi, riekami a mestskými parkmi s rybníčkami. Odkedy som si urobil vodičák a zarobil na svoje prvé auto, dlhé roky som vyrážal do najodľahlejších miest takmer po celej Európe. Teraz som sedel 1 000 km od svojho domova, uprostred rušnej ulice a sledoval ten ruch miestnych bicyklov. Bicykle boli úplne všade. Amsterdam!
Chvíľu som vnútorne bojoval s prostredím, v ktorom sme plánovali chytať. Človek musí otvoriť oči a zrazu sledovať viac vecí než len rybársky revír. Mal som taký zvláštny pocit. Akoby som sa niekomu nasťahoval do obývačky, akoby som tam vôbec nepatril. Rosťa priniesol z neďalekej reštaurácie čapované pivo a teplú večeru a povedal mi: „Chlapče, spomeň si, koľkokrát si niekde v divočine načínal poslednú konzervu tuniaka a prepočítaval zásobu pitia, aby ti vydržala do konca výpravy. Tu je to iný Rock n Roll!“ Od srdca som sa zasmial, vychutnal si miestne jedlo a začal si užívať tunajšiu rybačku. Sedeli sme uprostred mesta, zdieľali miestnu kultúru a zvyky a popritom sme sa snažili uloviť nejakú rybu. Ani presne neviem, v ktorej časti mesta sme sedeli, ale po rybárskej stránke som sa cítil dobre, pretože vedľa jednej zakotvenej lode sa neustále objavovali jemné bublinky, ku ktorým som opatrne dostreľoval kúsky boilies. Myslel som si, že sú to pleskáče, ktorých je v týchto vodách požehnane, ale prudká jazda ma vyviedla z omylu. Pre nás to bol veľmi silný okamih. Začalo sa kľučkovanie medzi výletnými loďami, lanami a drevenými kolmi. Vnímal som len kvíliace brzdy amsterdamských bicyklov, ktoré zastavovali za nami, a vlasec, ktorý pretínal hladinu amsterdamského kanála. Keď som kapra naviedol do podberáka, všetko napätie z nás opadlo. Bol to neuveriteľne krásny šupináč so svalnatým telom a výraznou postrannou čiarou, vďaka ktorej sa orientuje v miestnych kanáloch a riekach. Ako len opísať ten emotívny zážitok v pár riadkoch? Ja to snáď ani neviem. Každopádne si pamätám ten pohľad na odplávajúceho kapra a niekoľkých miestnych obyvateľov, ktorí ma sledovali zo svojich obývačiek. Okná sa zavreli, rovnako ako hladina za rybou, a príbeh pokračoval ďalej.
Mestská rybačka je čarovná. Keď sa mestu otvoríte, dá vám to najlepšie, čo ponúka. Počas nasledujúcich pár dní sme spoznali nielen nové rybárske miesta, ale aj niekoľko typických holandských pamiatok. Poslednú noc sme strávili spoločne s Edom Skillzom, kde inde než na rieke Amstel, ktorá je dominantou tohto krásneho mesta.
Amsterdam určite nie je miestom, kde budete očakávať, že zaplníte kartu fotoaparátu obrovskými kaprami, ale je miestom, odkiaľ si môžete odniesť zážitok na celý život, rovnako ako je to u nás. Znovu som si uvedomil, že rybačka môže mať tisíce rôznych podôb a možností. Možno aj preto je jedným z najrozšírenejších ľudských koníčkov na svete!
Najlepšie príbehy sa šíria potichu. Od vody k vode. Od rybára k rybárovi. Pridaj sa k tým, ktorí idú hlbšie.
Získaj aj príbehy a obsah, ktoré inde neuvidíš.
Odoberať príspevky